Záhrada – to je celý vesmír

Jeho krása, skrytá harmónia, omračujúca nesmiernosť, jeho hlbiny i tušené zákutia. V jednej kvapke rosy na lupienku ruže sa v skorom letnom ráne zrkadlí krása celého sveta. Argentínsky spisovateľ Jorge Luis Borges píše, že záhrada, v ktorej sa cestičky rozvetvujú, je ako knižnica, ktorá v knihách odkazuje na ďalšie a ďalšie významy. Môžeme v nej hravo zablúdiť ako v knóssoskom labyrinte, môžeme sa nechať unášať jej krásou a výzvami, môžeme kráčať kľukatými chodníkmi od vresoviska k tôni trubkovcom obrastenej pergoly, v ktorej nás čaká šálka kávy s chutnou bábovkou. Lákavým pozvaním i Ariadninou niťou nech je nám jej opojná krása, ktorá nás bude v každom ročnom období záhradou sprevádzať. Nakoniec v nej nikdy nezablúdime. Záhradu totiž môžeme čítať s istotou návratov k obľúbeným knižkám v domácej knižnici, ktoré nikdy nesklamú. Trpezlivo, s napätím a zatajeným dychom a vždy nanovo, lebo tak ako sa meníme my, mení sa s nami aj záhrada. Bratia Čapkovci svoju záhradu takto čítali a trpezlivo tvorili počas celého svojho aktívneho života. Záhrada potom vypovedá mnohé o nás. Kto sme, odkiaľ prichádzame a kam kráčame. Keď hľadal Paul Gauguin na konci svojho života na Tahiti odpoveď na tieto prastaré filozofické otázky, namaľoval bretónsku zimnú krajinu, dom v zimnej záhrade.

JAPONSKĶ ZĶHRADA - OSTRO¶SKĶ NOVĶ VES - B (15)
JAPONSKĶ ZĶHRADA - KUNOVICE (17)

Záhrada ako odpoveď na ľudské pýtanie sa. Odpoveď na otázku hľadania vnútorného pokoja a mieru, odpoveď na hľadanie jemnej krásy a skrytej harmónie, odpoveď argumentujúca tichom diania, zázrakom života, energiou rastu, rytmom pravidelného striedania rovnováhy života, šumením vetra v korune stromu, vôňou pokosenej trávy, nehlučným jarným dažďom stekajúcim po olejovitých listoch vavrínovca, vodopádom životnej miazgy lejúcej sa v kaskádach štedrecovej koruny, vyprahnutou krásou skalky uprostred sparného letného dňa, omamnou vôňou pajazmínu pri večernom rozjímaní pod hviezdnou oblohou v záhradnej besiedke, nečakane jednoduchou krásou krokusu v nežnom jarnom trávniku, vôňou nasýteným závanom vetra v šumiacich girlandách majestátnej vistérie... S krásou záhrady sa stretávame predovšetkým v tichých chvíľach úžasu nad jej krásou a v rozjímaní nad jej vnútornou harmóniou, v tých nesamozrejmých chvíľach, keď veci strácajú svoju všednú samozrejmosť. Je to dianie zmyslu a udalosť daru. Krásou záhrady sme hlboko obdarovaní. Tá nádherná objímajúca štedrosť! Z nej potom čerpá mladý otec, ktorého deti doma pokojne spia, kým on odpočíva v záhrade so svojou ženou po rušnom pracovnom dni... Zázrak záhrady sa nám dáva ako dar.

Doc.  PhDr. Peter Rusnák, PhD.  (filozof)